Život Prešova
online
online
Pred 170 rokmi sa narodil Lanfranconi - muž, ktorý spútal Dunaj
20.05.2020 Celý región
Pellio
Intelvi/Bratislava 20. mája (TASR) - Meno Lanfranconiho, vynikajúceho
talianskeho odborníka na reguláciu povodia Dunaja, nesie v Bratislave
nielen areál Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského
(FTVŠ UK), ale aj diaľničný most. Pomenovanie Lafranconi je však v
skutočnosti skomoleninou priezviska slávnej lombardskej rodiny, ktoré
vzniklo vynechaním prvého "n" v jej priezvisku.
V stredu 20. mája uplynie 170 rokov od narodenia Enea Graziosa Lanfranconiho - krotiteľa Dunaja, slávneho staviteľa, vynálezcu, zanieteného archeológa a zakladajúceho člena Uhorskej historickej spoločnosti.
Enea Grazioso Lanfranconi sa narodil sa 20. mája 1850 v dedine Pellio Intelvi na severe Talianska v regióne Lombardsko. Mal šľachtickú krv, pochádzal zo slávnej a bohatej talianskej rodiny Antonia Lanfranconiho, ktorý pracoval ako inžinier na výstavbe železničnej siete v Rakúsko-Uhorsku. Vyštudoval polytechniku v Miláne a v roku 1870, keď mal dvadsať rokov, presťahoval sa spolu s rodičmi a mladším bratom Luigim, do Prešporka (dnešnej Bratislavy).
Ako inžinier sa Lanfranconi zaujímal najmä o riečne toky, predovšetkým o Dunaj. Tento európsky veľtok bol vždy nepokojnou riekou. Prvé hrádze proti častým povodniam, ktoré sužovali obyvateľstvo, nariadila vystavať už panovníčka Mária Terézia. V roku 1773 umožnili vznik prvého verejného parku v strednej Európe v podobe, ako ho v podstate poznáme dnes (Sad Janka Kráľa). Povodne na Dunaji predstavovali pre Bratislavu od nepamäti vážne nebezpečenstvo. Skrotiť rieku sa podujal v 70. až 90. rokoch 19. storočia a riešenie ponúkol práve taliansky staviteľ.
Lanfranconiho zámerom bolo spojiť Dunaj s riekami Rýn, Odra a Labe. Tejto téme venoval aj viaceré odborné práce. Jeho dielo Die Wasserstraßen Europas und die Wichtigkeit der Regulierung der Donau (Vodné cesty v Európe a význam regulácie Dunaja, 1880) ocenil Geografický kongres v Benátkach (1881) zlatou medailou.
Vynikajúci taliansky odborník na vodné diela vypracoval návrh na reguláciu Dunaja s cieľom ochrániť mesto pred povodňami, ale zároveň umožniť aj perspektívnu lodnú dopravu. Za vlastné peniaze zmeral a zmapoval rieku od Bratislavy po Orsovu v Rumunsku a vyhotovil hydrografickú mapu. V rokoch 1880 až 1881 vypracoval projekt na úpravu bratislavského úseku Dunaja. Rieku začali pod jeho vedením regulovať v roku 1891, v roku 1896 projekt dokončili.
Lanfranconi zreguloval 80 km toku medzi Devínom a maďarskou obcou Gönyü, skrátil ho o 15 km. Dunaju dal nový tvar aj priamo v Bratislave, lebo vytvoril základ dnešného nábrežia - prehĺbil riečne dno a zvýšil brehy, ktoré obložili kameňom.
Po svojom otcovi zdedil lom, v ktorom po prvý raz použil samočinnú nakladaciu rampu, ktorú vynašiel. Vynález vzbudil neobyčajnú pozornosť a Lanfranconi si ho nechal patentovať vo väčšine európskych krajín a v Amerike.
Popri záujme o riečne toky zasvätil Lanfranconi svoj život aj archeológii. Okrem iného sa snažil nájsť hrob kráľa Arpáda predpokladajúc, že bol pochovaný na Tureckom kopci neďaleko obce Bad Deutsch-Altenburg.
Bol veľmi sčítaný človek a filantrop, ktorý stál pri založení Uhorskej historickej spoločnosti. Zbieral tiež umelecké predmety (najmä obrazy, grafiky, mapy) a knihy. Jeho expozíciu starožitností odmenili v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti diplomom a jeho obrovská knižnica bola umiestnená v Lanfranconiho bratislavskom paláci (dnešné Ministerstvo životného prostredia SR). V roku 1888 daroval časť svojej umeleckej kolekcie bratislavskému Mestskému múzeu.
Na sklonku života postihla Lanfranconiho psychická choroba a 9. marca 1895 okolo šiestej hodiny ráno spáchal vo svojom dome v Bratislave samovraždu. Tlač o ňom písala ako o "vychýrenom technickom radcovi, nadšenom priateľovi a patrónovi umenia, šľachetnom ľudomilovi". Obyvateľov mesta táto správa doslova šokovala. Podľa dobovej tlače sa zhlukovali na uliciach a diskutovali o tom, prečo tento 44-ročný muž, tešiaci sa všeobecnej úcte, dobrovoľne ukončil svoj život. Noviny, ktoré vyšli na druhý deň, okolnosti tragédie čiastočne spresnili: Lanfranconi bdel pri svojej ťažko chorej manželke a asi dva mesiace takmer nespal. Zlyhali mu nervy, a zrejme preto obrátil proti sebe svoju loveckú zbraň.
Taliansky inžinier a vynálezca, vynikajúci odborník na regulácie riek Enea Grazioso Lanfranconi bol vyznamenaný srbským Rádom Takova, rumunským Rádom kráľovskej koruny a v roku 1894 mu bol udelený strieborný Rád Františka Jozefa. Pochovaný je v meste Varese, v rodnom Lombardsku.
V stredu 20. mája uplynie 170 rokov od narodenia Enea Graziosa Lanfranconiho - krotiteľa Dunaja, slávneho staviteľa, vynálezcu, zanieteného archeológa a zakladajúceho člena Uhorskej historickej spoločnosti.
Enea Grazioso Lanfranconi sa narodil sa 20. mája 1850 v dedine Pellio Intelvi na severe Talianska v regióne Lombardsko. Mal šľachtickú krv, pochádzal zo slávnej a bohatej talianskej rodiny Antonia Lanfranconiho, ktorý pracoval ako inžinier na výstavbe železničnej siete v Rakúsko-Uhorsku. Vyštudoval polytechniku v Miláne a v roku 1870, keď mal dvadsať rokov, presťahoval sa spolu s rodičmi a mladším bratom Luigim, do Prešporka (dnešnej Bratislavy).
Ako inžinier sa Lanfranconi zaujímal najmä o riečne toky, predovšetkým o Dunaj. Tento európsky veľtok bol vždy nepokojnou riekou. Prvé hrádze proti častým povodniam, ktoré sužovali obyvateľstvo, nariadila vystavať už panovníčka Mária Terézia. V roku 1773 umožnili vznik prvého verejného parku v strednej Európe v podobe, ako ho v podstate poznáme dnes (Sad Janka Kráľa). Povodne na Dunaji predstavovali pre Bratislavu od nepamäti vážne nebezpečenstvo. Skrotiť rieku sa podujal v 70. až 90. rokoch 19. storočia a riešenie ponúkol práve taliansky staviteľ.
Lanfranconiho zámerom bolo spojiť Dunaj s riekami Rýn, Odra a Labe. Tejto téme venoval aj viaceré odborné práce. Jeho dielo Die Wasserstraßen Europas und die Wichtigkeit der Regulierung der Donau (Vodné cesty v Európe a význam regulácie Dunaja, 1880) ocenil Geografický kongres v Benátkach (1881) zlatou medailou.
Vynikajúci taliansky odborník na vodné diela vypracoval návrh na reguláciu Dunaja s cieľom ochrániť mesto pred povodňami, ale zároveň umožniť aj perspektívnu lodnú dopravu. Za vlastné peniaze zmeral a zmapoval rieku od Bratislavy po Orsovu v Rumunsku a vyhotovil hydrografickú mapu. V rokoch 1880 až 1881 vypracoval projekt na úpravu bratislavského úseku Dunaja. Rieku začali pod jeho vedením regulovať v roku 1891, v roku 1896 projekt dokončili.
Lanfranconi zreguloval 80 km toku medzi Devínom a maďarskou obcou Gönyü, skrátil ho o 15 km. Dunaju dal nový tvar aj priamo v Bratislave, lebo vytvoril základ dnešného nábrežia - prehĺbil riečne dno a zvýšil brehy, ktoré obložili kameňom.
Po svojom otcovi zdedil lom, v ktorom po prvý raz použil samočinnú nakladaciu rampu, ktorú vynašiel. Vynález vzbudil neobyčajnú pozornosť a Lanfranconi si ho nechal patentovať vo väčšine európskych krajín a v Amerike.
Popri záujme o riečne toky zasvätil Lanfranconi svoj život aj archeológii. Okrem iného sa snažil nájsť hrob kráľa Arpáda predpokladajúc, že bol pochovaný na Tureckom kopci neďaleko obce Bad Deutsch-Altenburg.
Bol veľmi sčítaný človek a filantrop, ktorý stál pri založení Uhorskej historickej spoločnosti. Zbieral tiež umelecké predmety (najmä obrazy, grafiky, mapy) a knihy. Jeho expozíciu starožitností odmenili v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti diplomom a jeho obrovská knižnica bola umiestnená v Lanfranconiho bratislavskom paláci (dnešné Ministerstvo životného prostredia SR). V roku 1888 daroval časť svojej umeleckej kolekcie bratislavskému Mestskému múzeu.
Na sklonku života postihla Lanfranconiho psychická choroba a 9. marca 1895 okolo šiestej hodiny ráno spáchal vo svojom dome v Bratislave samovraždu. Tlač o ňom písala ako o "vychýrenom technickom radcovi, nadšenom priateľovi a patrónovi umenia, šľachetnom ľudomilovi". Obyvateľov mesta táto správa doslova šokovala. Podľa dobovej tlače sa zhlukovali na uliciach a diskutovali o tom, prečo tento 44-ročný muž, tešiaci sa všeobecnej úcte, dobrovoľne ukončil svoj život. Noviny, ktoré vyšli na druhý deň, okolnosti tragédie čiastočne spresnili: Lanfranconi bdel pri svojej ťažko chorej manželke a asi dva mesiace takmer nespal. Zlyhali mu nervy, a zrejme preto obrátil proti sebe svoju loveckú zbraň.
Taliansky inžinier a vynálezca, vynikajúci odborník na regulácie riek Enea Grazioso Lanfranconi bol vyznamenaný srbským Rádom Takova, rumunským Rádom kráľovskej koruny a v roku 1894 mu bol udelený strieborný Rád Františka Jozefa. Pochovaný je v meste Varese, v rodnom Lombardsku.
www.ZIVOTPO.sk
